Ulice boli prestreté
ako stolček alchymistu
stal sa zlúčeninou všetkých rán
nad mestom ukrižovaných
ktorým z času na čas
prúdi strach
a do duše človeka vlieva
ako do čaše
krv
Krv je bezmenná obeť týchto strán
rukami si môžeš zakryť zrak
beztak ich uvidíš
obete teroru
plávať Seinou
alebo len tak pohodené v dome č.26
Zobraz si v hlave všetky námestia
tam uvidíš plakať vdovu
tam sa neschováš pred slzou detí
Na kvetoch je iba malý odtieň slnka
mučivé lupene pokryli dlažbu
ňou zvoní pochod slobody
nie je strachu bez vinníka
nie je slobody bez mučeníka
Pôjdeš raz ulicou Rue de Charonne
na strechách budú viať zástavy
zastavíš pred domom čo budil strach
spomenieš si na Paríž
a otvoríš všetky brány srdca
Pôjdeš ďalej s ostatnými
lebo v tom je sila
sila nekonečného človeka
sila nekonečnej slobody